Veľká noc
QVIQVEQ
Ak by sme sa opýtali náhodne vybraných bežných Slovákov, ktorýže to kresťanský sviatok je najväčší, určite by sa našla nemalá skupina typujúca Vianoce.
Z komerčného hľadiska to tak určite je. Z duchovného je však najväčším kresťanským sviatkom Veľká noc. Aj keď sa počas nej nerozdávajú darčeky. Hoci…
Veľká noc sa v Československu nazývala Sviatky jari. Veľký piatok – po novom Piatok utrpenia Pána – (to neviem, ako si zvykneme) bol bežný pracovný deň. Veľkonočný pondelok – po novom Pondelok po veľkonočnej oktáve – (Slováci z úvodnej nemalej skupiny by zrejme mali problém vysvetliť, čo si pôvodca zmeny predstavoval pod takým slovom, že oktáva) bol naopak dňom pracovného pokoja. Aby sa mohli udržiavať prastaré ľudové zvyky. Oblievačka, šibačka a alkoholizmus.
Utorok po Veľkonočnom pondelku bol v školách (ale aj na niektorých pracoviskách) v znamení striekajúcej vody, pretože ženy a dievčatá mali pocit, že teraz je ich čas napraviť krivdy zo včerajška.
A boli to skutočne vážne krivdy.
Od včasného rána bolo možné na Veľkonočný pondelok voľným okom na uliciach pozorovať skupinky pozostávajúce výlučne z chlapcov, adolescentov a mužov. U nás na východe boli tí menší vybavení iba igelitovými taškami a veľkí ničím, pretože tu sa nešibe, poľský parfém sa vmestí do náprsného vrecka a voda tečie všade.
Taká typická skupinka pozostávala väčšinou z dvoch – troch malých chlapcov zédééškárskeho veku a jedného staršieho príbuzného, ktorý mal pre tento sviatok (a radosti s ním spojené) slabosť a podujal sa svojich malých synovcov a prasynovcov sprevádzať po návštevách príbuzných, ktorých v lepšom prípade videli po roku a v horšom ešte nikdy.
Potom bolo ešte vidieť skupinky adolescentov a pubescentov bez dospelého sprievodu na cestách za spolužiačkami a priateľkami. Z rána ešte upravení, nagelovní a nažehlení, ale s postupom dňa čoraz spustlejšieho výzoru.
Návšteva v bežnom panelovom byte prebiehala v prvom prípade nasledovne: po zazvonení sa pootvorili dvere. Skúmavé oko sa medzerou uprelo na návštevníkov a keď uvidelo starší doprovod, povolilo vpustenie. Starší doprovod s majiteľkou oka v predsieni nadviazal konverzáciu, zatiaľ čo chlapci odtrhnutí už od rána z reťaze spustili v byte pohromu.
Socializmus nebol obdobím plastov. Polievalo sa preto sklenenými pohármi, fľašami a tí najsofistikovanejší – lekárskymi striekačkami. Výsledkom apokalypsy boli kompletne premočené ženy a dievčatá a často aj dôchodcovia a domáce zvieratká.
Po čine prišlo na rad pohostenie a najmä – odmeňovanie. Čokoládové vajcia, zajace, pri veľkom šťastí podpultové Bon Pari, ale hlavne – peniaze. Keďže veľkonočný program bol nabitý, mohol si priemerný oblievač z druhého stupňa základnej školy zarobiť za tento jeden deň aj stopäťdesiat korún! To bola suma, ktorá mu v bežných časoch (keď neprišlo k nejakej finančne výnimočnej situácii typu koncertu Bonney M. v mestkej hale) vystačila na celý rok!
A o toto všetko boli dievčatá ukrátené! To bola taká nespravodlivosť, že im ju občas rodičia finančne kompenzovali. Kompenzácia však musela prebehnúť potajme, aby sa zasa nekrivdilo chlacpom, ktorí si svoj zárobok poctivo odpracovali. Navzdory pravidlu o konci oblievania o dvanástej, prichádzali chlapci domov niekedy až o štvrtej, alebo piatej poobede. Ich starší doprovod niekedy až na druhý deň.
Adolescentný Veľkonočný pondelok zasa vyzeral celkom inak.
Častokrát začínal už na Veľkonočnú nedeľu veľkonočnou diskotékou a pokračoval už tesne po polnoci ešte na tej diskotéke. Tiahlo sa to potom po celý tento bláznivý deň a častokrát končilo až v noci.
Ale o tom snáď zasa až o rok.
18/4/2022