fbpx
Nahrávam…

BOCP

QVIQVEQ

Zámerne deň po a zámerne pod menejznámou skratkou sa dnes budeme venovať udalosti dejinných rozmerov, ktorá je dnes úplne zabudnutá. Spravodajské servery mlčia. Tlačené noviny sú mŕtve.Televízne a rozhlasové správy možno ešte nie, ale keďže to už nikto, komu je jeho psychomorálna integrita milá nesleduje, tak to nepadá na váhu. Sociálne siete žijú easter egg-om objaveným v prváckom šlabikári. A na udalosť si nespomenul dokonca ani súdruh z najkovanejších – PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. – a vo svojom tradične mimóznom, ale zato kilometrovom statuse sa venuje úmrtiu Alexandra Dubčeka. 

BOCP je skratka v azbuke, ktorá po prepise do latinky znie VOSR (v češtine VŘSR). Stále nič? To je taký krásny pocit! Že to už nikomu nič nehovorí. No, ale celkom správne to zasa nie je. Tiež by nás asi netešilo, keby si už nikto nespomínal na procesy v Norimberku.

Takže:

BOCP – B(V)eľíkaja Oktjaberskaja C(S)ocialističeskaja P(R)evaľúcija

VOSR – Veľká Októbrová Socialistická Revolúcia

VŘSR – Veliká Řínová Socialistická Revoluce

bol – ako nám to od základnej školy vštepovali do hlavičiek – nový začiatok ľudstva. Posledný žijúci slovenský klasik (zistite si kto) to v jednej svojej hre zhodnotil asi takto: „…v Pjetrográďe striľjáli z takóvo boľšóvo ďéla, že z togo byla prakťičesky polovica svéta traféna…” Výstižné…

Násilný prevrat v prospech boľševickej strany (už tu s nimi začína problém – „boľše” znamená po rusky „viac”, ale tých bláznov bola spočiatku samozrejme menšina) sa v cárskom Rusku odohral na konci prvej svetovej vojny – 24. – 25. októbra 1917 (juliánskeho kalendára). Podľa kalendára gregoriánskeho to bolo 6. – 7. novembra. Revolúciu viedol Vladimír Ulianov – Lenin, za nemecké peniaze a s ich logistickou podporou. Nemci ho skrátka spolu s niekoľkými ďalšími kumpánmi dopravili zo zahraničného exilu do Ruska v zapečatenom vagóne, čím dali prísloviu o vyháňaní čerta diablom konkrétnu a hmatateľnú podobu. 

Lenin ukončil vojnu podpísaním nevýhodného Brestlitovského mieru, a začal v Rusku vládnuť tvrdou rukou. Teror a gulagy rozhodne nie sú až Stalinovým vynálezom. A boľševizmus sa mohol začať šíriť do sveta. Druhá svetová vojna mu  v tom poslúžila ako akcelerátor.

Spadli sme do toho aj my a na počesť udalosti, ktorá to celé odštartovala sme celý november slávili ako mesiac Československo – Sovietskeho priateľstva. Na oboch televíznych programoch sa vyrojili reprízy Moskvy, čo slzám neverí, večerov sovietskej poézie a slovenských inscenácií o Leninovi s Elom Romančíkom a Leopoldom Haverlom. Jiří Grossmann zrejme pod dojmom týchto kultúrnych udalostí (po auguste 1968) navrhoval: „…přeložit měsíc přátelství z listopadu na leden, aby jsme to měli hned zkraje za sebou a nemuseli se tak dlouho těšit…”, ale z nepochopiteľných dôvodov to neprešlo. Grossmann zomrel v roku 1971.

A tak sme sa ako deti zúčastňovali siedmeho novembra lapiónových sprievodov. Bola to skutočne krása. Zišli sme sa po tme pred školou a peši sa presúvali do mesta, čo bola veľká chyba! Pretože chlapci mali okrem lapiónov vo vreckách aj striekačky s benzínom. A tak sa stalo, že takmer všetky lapióny zhoreli ešte počas presunu a svietiť zostali iba tie, ktoré poniektorí domáci kutilovia prerobili na žiarovku a štvorcovú batériu.

Dnes je to teda všetko právom súčasťou zaprášených archívov a nepripomína si to nikto.

Ale zabudnúť by sme nemali.

8/11/2021/

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.