Sloboda
QVIQVEQ
Preberáme tu v ostatnom čase rôzne spoločenské fenomény a občas s údivom zisťujeme, že nie všetko je také, ako to na prvý pohľad vyzerá. O slobode to platí dvojnásobne. Opýtajte sa koho chcete, každý vám bez rozmyslu potvrdí, že je pre neho sloboda na prvom mieste.
Je to naozaj tak?
V legendárnom filme Pacho hybský zbojník je takáto scéna: Gróf Erdödy bije poddaného bičom po chrbte. Príde Pacho (a viete, že sa priezviskom volá Matrtaj?), Erdödymu bič vytrhne, ale bitý poddaný ho zasa vyrve z ruky Pachovi, vráti Erdödymu a ešte aj vytrčí miesto, kde ho má Erdödy biť.
Autori (Lasica a Satinský) tu chceli poukázať na obecnú ľudskú vlastnosť, že nie každý o slobodu naozaj stojí.
V dnešnej dobe technického pokroku a liberálnej demokracie je to však so slobodou trošku zložitejšie. Objavilo sa totiž nepreberné množstvo rôznych slobôd a jeden už ani nevie, v čom všetkom je slobodný a v čom nie.
Máme napríklad slobodu slova, zhromažďovania, obchodu, vlastného názoru… Mali sme aj prezidenta Svobodu. A Werich a Voskovec niekedy v roku 1933 spievali:
„Více nežli sláva
víc než polní tráva
je občanská svoboda.
Nikdy se nezdaří
zavřít ji v žaláři
svoboda se nepoddá.
:Na nás neplatí ni pouta okovy ni řetězy.
Pouta rezatí a svoboda v řetězech nevězí.
Ta spoutat se nedá
vždycky bourat se dá
hlavou.
Pouta zrezatí
staré železo na nás neplatí:”
A tak ako mnohé iné ich texty, aj tento akosi trafil vedľa.
Voskovec nemal v úmysle overovať si, či počas budovania komunizmu naozaj „Pouta rezatí a svoboda v řetězech nevězí” a emigroval. Werich zostal a na vlastnej koži zistil, že človek by nemal – a to je poučením aj pre dnešných podobných nadšencov – bez rozmyslu búrať to, čo funguje. Môže sa mu to totiž podariť. Za Beneša možno platilo: „Nikdy se nezdaří zavřít ji v žaláři svoboda se nepoddá”, ale v beztriednej komunistickej utópii už teda rozhodne nie! No a roku 1989 sa už národný umelec Jan Werich nedožil.
Dožili sme sa ale my, a s ním konečne aj slobody. Dostali sme ju zdarma – za niekoľko zazvonení kľúčmi. A keďže zdarma, tak mnohí nadobudli dojem, že nemá žiadnu cenu. A s ako bezcennou šepletou sme s ňou aj zaobchádzali. V roku deväťdesiatom druhom sme zvolili Mečiara v deväťdesiatom štvrtom zas, v dvetisíc šiestom pre zmenu Fica a v dvetisíc dvanástom pre veľký úspech znova.
Dôsledky týchto našich rozhodnutí môžeme v živom prenose sledovať všade okolo seba dodnes.
Takže ako to vlastne so slobodou je?
Môžeme slobodne čítať a písať, čo len chceme. Ale nečítame nič a píšeme iba hlúposti nedotknuté pravopisom na sociálnych sieťach.
Môžeme sa slobodne vzdelávať pomocou internetu, alebo na akejkoľvek škole. Ale internet používame na šírenie klebiet, pavedy a výmyslov a školy na nakupovanie titulov.
Môžeme slobodne podnikať a živiť sa prácou vlastných rúk. Ale každý by najradšej sedel za stolom v korporáte, alebo štátnej správe.
Môžeme si slobodne zvoliť tých najlepších z nás, aby spravovali verejné záležitosti. Ale keď prídu voľby, zostávame sedieť doma, lebo vraj všetci sú rovnakí.
To fakt vyzerá, že slobody je pre nás škoda!
5/11/2021/