fbpx
Nahrávam…

Život

QVIQVEQ

Ako hovorí ľudová múdrosť: „Život je jeden z najťažších.”

Ale vieme definovať, čo to vlastne život je? Alebo to je jedna z tých jednoduchých otázok, na ktoré neexistuje jednoduchá odpoveď ako napríklad:

  • Prečo je v noci tma?
  • Keď je vesmír taký veľký, kde sú všetci tí mimozemšťania?
  • Čo sa stane, keď auto idúce rýchlosťou tristo kilometrov za hodinu vojde na pohyblivý chodník, ktorý ide tiež tristo kilometrov za hodinu, ale opačným smerom?
  • Aký je zmysel života, vesmíru a vôbec?
  • a tak podobne.

Snaha nájsť definíciu života siaha od jednoduchých, nie veľmi premyslených pokusov (život je, keď niečo dýcha a rozmnožuje sa), cez mierne sofistikovaniejšie definície (život je forma bytia živých bytostí), až po viac – menej nezrozumiteľnosti (život je rovnováha medzi jeho vnútornou integritou vyčleňujúcou sa z prostredia a prostredím, od ktorého je celkom závislý. K najúspešnejším zbraniam a prostriedkom života patrí vedomie).

No a načo nám to treba?

Potrebujeme to preto, že od toho veľa závisí.

Napríklad potraty.

Spoločenská dohoda u nás hovorí, že potrat je dovolený do dvanásteho týždňa. Už z uvedeného musí premýšľavejším jedincom skrsnúť v hlave myšlienka – ako tých dvanásť týždňov určíme? To predsa exaktne nie je možné! A ak by to aj bolo možné, aký je rozdiel medzi dvanásťtýždňovým plodom a plodom starým dvanásť týždňov a jedna sekunda? Nehovoriac už ani o tom, že pre mnohých ľudí začína život jednoducho splynutím spermie a vajíčka. Skrátka – máme pochybnosti, pretože nemáme definíciu života. By the way máme aj zásadu „In dubio pro reo”, len sa podľa nej v tomto prípade neriadime.

Alebo taký CRISPR  editor.

Tí z vás, ktorí videli film Jurský park vedia, že na výrobu dinosaura je potrebná dinosauria DNA (najlepšie z dinosaurej krvi vysatej napríklad komárom zakonzervovaným v jantári), potom žabia DNA a trochu mágie. No tak to vedia zle!

Projekt vrátenia mamuta na Sibír sa uberá úplne iným smerom. Nepoužíva mamutiu DNA, hoci jej máme koľko chceme (posledný mamut zahynul asi pred desaťtisíc rokmi). Používa genetický editor CRISPR, pomocou ktorého si zo slonej DNA zostaví čo potrebuje. Citujem z tohoto článku: „Je to snazší, než to na první pohled vypadá. Genom slona indického je totiž s genomem mamuta shodný na 99,6 procent.” No a čo? poviete si. Budú zasa mamuty. Lenže je potrebné vedieť, že čo sa na mamutoch vyskúša, je možné ľahko použiť aj na niečo iné. Genóm človeka a šimpanza je zhodný na 98%. Čo ak niekoho napadne editovať genom šimpanza a vyrobiť inteligentnejšie šimpanzy. Alebo to budú menej inteligentní ľudia? Budú mať dušu? No dobre – ústupok liberálnym a progresívnym čitateľom – budú mať volebné právo?

Ako vidieť, to čo začalo ako akademická debata o živote končí vážnymi dôsledkami, ktoré môžu prevrátiť naruby nie len Sibír, ale aj školský, zdravotný a dôchodkový systém. Ako budeme inteligentné šimpanzy, alebo menej inteligentných ľudí školiť, liečiť a aké budú mať dôchodky?

O volebnom systéme sa zámerne nezmieňujeme.

Ten je v rukách inteligentných šimpanzov a menej inteligentných ľudí už dávno a skoro všade.

15/10/2021

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.