Počítače06
QVIQVEQ
Ako sme si už v niekoľkých predchádzajúcich pokračovaniach ukázali, digitálne počítače pracujú v podstate na princípe: zapnem vypínač – rozsvieti sa svetielko1. Len je tých vypínačov a svetielok v počítačoch veľa. Ale že naozaj veľa. Keď sa vám vidí, že napríklad sto… No, dajme tomu tisíc… Desaťtisíc – je veľké číslo, tak oproti počtu vypínačov a svetielok v počítači na vašom stole to je… No málo.
Procesor Apple M1 Max obsahuje 57 miliárd tranzistorov. Miliarda je tisíc miliónov. Milión má šesť núl. Okrem tranzistorov procesor samozrejme obsahuje aj iné súčiastky a hlavne – prepojovaciu vrstvu, ktorá to celé spája dokopy. Všetko na malej doštičke kremíka (tranzistor je tu veľký päť nanometrov, čiže 0,000000005 m!). Celý notebook s týmto procesorom má rozmery asi 30 x 20 x 1,5 cm, váži okolo dvoch kilogramov a stojí päťtisíc eur!
V časoch začiatkov osobných počítačov, keď sa veľkosť pamäte udávala v kilobajtoch a kapacity diskov v megabajtoch techooptimisti tvrdili, že počítač sa vyrovná človeku vtedy, keď sa počet tranzistorov v procesore vyrovná počtu neurónov v ľudskom mozgu. Moorov zákon tvrdil, že to nebude tak dlho trvať. V tom čase (1978) bol počet tranzistorov v procesore okolo tridsať tisíc. Každý z nich bol veľký tri mikrometre.
A ako to je s ľudským mozgom?
Mozog druhu Homo Sapiens (čo je jediný druh človeka, ktorý prežil dodnes) obsahuje už asi dvesto tisíc rokov približne 50 miliárd neurónov (veľkosť od 4 – 12 mikrometrov). Takže je M1 Max na tom lepšie? Znamená to, že sme vytvorili umelý kremíkový mozog?
No to v žiadnom prípade! Prečo? Z viacerých dôvodov.
Napríklad z toho jednoduchého dôvodu, že prostým hromadením tranzistorov inteligencia nevzniká. Alebo preto, že tranzistor nie je to isté, čo neurón. Odhaduje sa, že v ľudskom mozgu existuje 10 miliónov miliárd možných prepojení neurónov. A rýchlosť, akou je informácia schopná v tejto sieti svišťať sa odhaduje na 10 miliónov miliárd impulzov za sekundu!
Nie, že by sme sa chceli nejako dotknúť najnovšieho výtvoru firmy Apple, ale ukazuje sa, že ich ešte čaká dosť práce.
,Ale počkať’, povie si niekto znalý problematiky, ,prečo sa tu nič nehovorí o software? Počítač bez software je naozaj iba kopa neužitočných tranzistorov!’
To je pravda. V počte tranzistorov predstihli superpočítače ľudský mozog už dávno.
V superpočítači Fugaku napríklad súčasne pracuje takmer osem miliónov procesorových jadier. Ak by vás zaujímala spotreba elektrickej energie (napríklad by ste chceli niečo také kúpiť deťom pod stromček), tak budete potrebovať 30 megawatový napájací zdroj. Elektráreň na vodnej priehrade Ružín má výkon 60 megawatov.
Aký software pracuje na takomto superpočítači?
Budete sa čudovať, ale Red Hat Linux. Operačný systém, ktorý si môže ktokoľvek stiahnuť zdarma a nainštalovať na domáci počítač. A čo tento (a samozrejme aj mnohé iné) programy na tomto mohutnom stroji riešia?
Okrem rôznych simulácií (od počasia, cez vedecké výpočty, lúštenie kódov až po jadrové výbuchy) určite dosť času zaberie obsluha spolupráce ôsmych miliónov jadier. Skrátka réžia. Ale aj tak… Vytvoriť nahrávku hlasu podobného Ficovi by tomuto stroju nemalo trvať veľmi dlho. Za pár minút by to mal mať hotové. No nie?
Nie. Problém je práve v tom software. Musel by ho niekto vytvoriť a otestovať. A potom dúfať že bude fungovať. A to sa skrátka kvôli nejakému Ficovi neoplatí. Legitímna je aj otázka, či je vôbec možné takýto program zostaviť. Či tomu nebránia nejaké nám doteraz neznáme zákony. Či sa náhodou nepokúšame vytiahnuť samých seba za vlasy z močiara.
Navzdory všetkému vyššie napísanému nie je nijako vylúčené, že niekedy v budúcnosti nenakopíme dostatočné množstvo tranzistorov, nenakŕmime ich patričnými programami a nevytvoríme tak nejakú novú inteligenciu. Možno bez vlastného vedomia, ale zato prudko inteligentnú.
A možno nám v tom pomôže aj náhoda.
Rovnako ako pomohla našim predkom, keď náhodná mutácia spôsobila u jedného druhu hominidov pred štyrmi miliónmi rokov zväčšenie mozgu a napriamenie chrbtice.
Alebo to nebola náhoda?
1 V praxi: postláčam neuveriteľne komplikovanú kombináciu kláves a MOŽNO sa pripojím na web Sociálnej poisťovne. Alebo odpálim jadrový arzenál. Alebo vyrobím nahrávku hlasu podobnú Ficovi… To posledné asi nie (prečo nie, o tom je čiastočne aj tento text), ale chápeme sa…
10/05/2022