fbpx
Nahrávam…

Nevďak

QVIQVEQ

Kapitán FSB, predtým KGB Jevgenij Levič Rossov bol unavený. Vypočúval od rána a nemal čas ani na obed. Hánky na rukách mal celé doudierané a na ľavačke dokonca stopy po zuboch jedného príliš bujného vypočúvaného.

,Odbojní sú tí Slováci,’ pomyslel si, ,a najviac tu, v Putingrade.’ Stál pri okne a pozeral von, na pučiace stromy lemujúce Lavrovovu ulicu. Pred tým Račiansku a ešte pred tým ulicu Februárového víťazstva, ľudovo nazývanú Februárka.

„Tak koho tam máme ďalej?” opýtal sa nahlas.

„Nejaký ďalší nepriateľ,” povedal bez záujmu Sergej od klávesnice počítača. Písanie, ani pravopis mu veľmi nešli, ale rany mal dobré.

Do miestnosti voviedli akéhosi bradatého hipstera s neuveriteľne mastnými vlasmi a šialeným výrazom v tvári.

„Súdruhovia, začo?” zaskučal hipster. Sergej k nemu rozvážnym krokom podišiel a strelil mu facku. „Tu sa pýtame my,” povedal ľahostajne. Hipster sa rozplakal.

„Sadnite si pán Blaha,” usmial sa na neho kapitán Rossov a ukázal na drevenú stoličku, ktorej sedák už podľa vzhľadu zažíval opakovane stredovek.

„Ja som bol predsa vždy na vašej strane,” vzlykal hipster, ale nesadol si. Asi mal niečo proti telesným tekutinám iných ľudí. Sergej sa k nemu otočil a to hipsterovi stačilo. Sadol si, až to začvachtalo.

„Prišlo na vás udanie, pán Blaha.”

„Čože?” Blaha zjavne neveril vlastným ušiam, „ja som bol predsa vždy verný. Vždy na strane pokroku, Sovietskeho Zväzu a Ruska…”

„Uprostred špeciálnej vojenskej operácie na Ukajine, tesne pred pádom Kijeva ste verejne vyzývali k zastaveniu bojov a k mieru.”

„To nie je pravda! Teda pravda to je, ale ja som to myslel inak…”

„Vyzývali ste k čítaniu Tolstoja a k počúvaniu Čajkovského.”

„To áno, ale to som iba chcel…”

„A viete, že Tolstého Vojna a mier je protivojnový román? V Rusku zakázaný! A Čajkovskij bol homosexuál!”

„To neviem… Teda viem, ale to bolo všetko celkom inak…”

„Verejne ste vyhlasovali, že neviete po rusky a neovládate azbuku.”

„Ale to nie je pravda!” Blaha sa trocha vzchopil, „samozrejme, že ovládam azbuku. Aj ruštinu. Ale bola taká doba…”

Kapitán Rossov sa opäť otočil k oknu. Za jeho chrbtom sa chvíľu ozývali tupé mľaskavé zvuky sprevádzané revom. Sergej sa v tejto dobe, vo svojej práci vyznal.

„Prižnávam sa, prižnávam,” šušľal bez predných zubov Blaha na zemi, kde sa zvalil po poslednom údere. „Čo odomňa chčete šúdruhovia? Urobím šetko! Šetko!”

„My nie sme súdruhovia,” odpovedal mu s úsmevom na tvári kapitán Rossov, „súdruhovia sú v porovnaní s nami hotové baránky…”

PhDr. Ľuboš Blaha PhD. navzdory svojmu vzdelaniu nedokázal pochopiť, ako mohol takto skončiť.

A pritom to bolo také jednoduché! Nepoučil sa z minulosti. Z minulosti svojho obľúbeného marxizmu – leninizmu. Mal si prečítať životopisy Zinovjeva, Kameneva, Bucharina, Trockého, alebo Slánskeho či Clementisa.

Ale keď je sa raz niekomu dostane vzdelania nad úroveň jeho intelektu

10/03/2022

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.