Počítače05
QVIQVEQ
V doterajších pokračovaniach nášho cyklu o počítačoch sme prebrali už všeličo. Dnes sa pozrieme na slepé vývojové cestičky, ktorým sa nevyhne nič a nikto.
Ako sme si už povedali, počítačové stroje sa zrodili z potreby lúskania tajných kódov v priebehu druhej svetovej vojny. A keďže dejiny píšu víťazi, tak môžeme v dejinách počítačov čítať mená ako Bombe, Colossus, Eniac a podobne.
Ale čo porazení? Nemecké snahy o vytvorenie počítačového hardwéru neviedla snaha o rozlúštenie kódov. Niektorí jedinci tu pracovali na rôznych mechanických kalkulátoroch a dokonca akýchsi reléových počítačoch, ale ich použitie videli v presnejšom navádzaní striel V2 na cieľ. Po skončení vojny sa objavilo niekoľko správ o nemeckom vojnovom výskume, ktorý bol údajne založený na akomsi „inom” druhu fyziky. Malo to súvisieť s nedôverou, ktorú nemecké velenie na čele s Hitlerom pociťovalo k „židovskej fyzike” predstavovanej najmä Albertom Einsteinom. A o čo malo Nemcom ísť? Ich „iná” fyzika mala riešiť hlavne energetické zdroje, pohyb vysokou rýchlosťou a dokonca antigravitáciu. Vraj dokonca pracovali na akýchsi prototranzistoroch.
Problémom však je, že sa tieto správy vyskytujú v nie veľmi dôveryhodných informačných zdrojoch. Prečo to robí bulvár, to je každému jasné. Ale aj isté vojenské kruhy mali možno po vojne záujem na priživovaní takýchto fám. Čím väčšej hrozbe čelíte, tým ste predsa väčší víťaz! A na to konto potom čerpáte vyššie sumy zo štátneho rozpočtu.
Nechajme ale vojnu vojnou a pozrime sa na povojnový vývoj.
Okrem digitálnych počítačov pracujúcich v dvojkovej sústave (Eniac bol výnimka, ten pracoval v sústave desiatkovej), sa v už v päťdesiatych rokoch objavili aj počítače analógové.
Princíp práce analógového počítača je úplne odlišný od počítača digitálneho, ktorý pracuje iba s nulami a jednotkami a všetky zložité deje prevádza do tejto dvojkovej sústavy. Analógový počítač spracúva analógové vstupné signály a výstup je taktiež analógový. Jeho veľkou výhodou je že takto je možné riešiť aj také úlohy, ktoré nemajú matematické riešenie. Nevýhodou zasa obmedzenosť rastu výkonu, zložité programovanie a malý rozsah úloh, ktoré je tak možné riešiť. Skrátka DOOM si na analógovom počítači asi nezahráte.
Ale povedzme si niečo aj o slepých cestách digitálnych počítačov.
Sinclair.
Ten, kto nepočul toto slovo, nevie o počítačoch ešte dosť. Sinclair ZX Spectrum, čiže gumák (podľa typickej gumovej klávesnice), bol legendárny osembitový osobný počítač z roku 1982. V tých časoch sa Británia jeho zásluhou znova nakrátko dostala do čela rebríčka osobných počítačov. ZX Spectrum bol už v čase svojho vzniku podradný a nevýkonný stroj s nepohodlnou klávesnicou a s kazeťákom namiesto disketovej mechaniky. Nebolo výnimkou, že program sa do neho nahrával aj päť minút! Ale bol lacný! A pripojili ste ho k bežnému televízoru. Po prvýkrát v dejinách bolo možné kúpiť počítač ako darček deťom.
A deti ho milovali! Neuveriteľné množstvo budúcich programátorov, systémových analytikov a hackerov začínalo na ZX Spectre. Predstava o starom profesorovi ako počítačovom odborníkovi ostala definitívne iba vo filmoch zo sedemdesiatych rokov. Budúcnosť bude patriť mládeži.
To všetko ale nič nemení na holej skutočnosti, že celá vetva osembitových počítačov bola napriek svojej legendárnosti a užitočnosti vlastne slepá.
A čo príklady z novšej doby?
No neúrekom.
Vezmime to po poriadku, podľa balíku peňazí, ktorý bol počas putovania slepou cestou rozhádzaný voľne do vetra.
Pebble boli smart hodinky s e-ink displayom, ktorý im umožňoval v roku 2013 až sedem dňovú výdrž na jedno nabitie. Zvíťazili však oled a transflektívne displaye. Pebble ostal iba štatút legendy.
Blackberry boli mobilné telefóny s vlastným operačným systémom a hardwerovou klávesnicou. Mobily s dotykovou obrazovkou ich vygumovali z trhu.
Google Glass boli inteligentné okuliare, v ktorých ste vyzerali ako pako. Okrem toho boli nekresťansky drahé a boli v konflikte so zákonmi o ochrane duševného vlastníctva a súkromia.
Nokia bol fínsky hegemón na mobilnom trhu. Právne zmätky, ktoré po vynáleze moderného mobilu firmou Motorola v USA zabránili jeho rozšíreniu využila Nokia na zaplavenie sveta legendárnymi tlačidlovými telefónmi. Vďaka tvrdohlavému zotrvávaniu na systéme Symbian nezachytila nástup Androidu čo viedlo ku konci značky. Dnešná Nokia je čínska firma, ktorá si iba kúpila známe meno.
A o najväčšie straty sa postarala samozrejme najbohatšia firma.
Miliardy utopené Microsoftom v systémoch Windows Mobile, Windows RT, Windows 10X alebo v mobilnej divízii Lumia by asi mohli každému africkému dieťaťu od narodenia až do osemnástky zabezpečiť denne Veľké McMenu s pollitrovou extra diétnou kolou a k tomu každé dva roky – s prepáčením – nový Iphone. A ešte by zvýšilo aj na Fond Solidarity.
Myslíte si, že sme sa už na vyššieuvedených príkladoch poučili a že sa podobným monumentálnym omylom v budúcnosti vyhneme?
No tak si počkajte, ako to dopadne s tými samoriaditeľnými autami na baterky…
26/01/2022