Počítače03
QVIQVEQ
Ako sme už povedali, počítač je pravdepodobne najuniverzálnejším nástrojom v dejinách ľudstva. Pomocou počítačov môžete písať, kresliť, maľovať, skladať hudbu, točiť filmy, ovládať vzdialené stroje a technológie, zameriavať rakety, miešať cesto…
Skúste vymyslieť čokoľvek, pravdepodobne sa to dá pomocou počítačov robiť.
Ale pozor!
Nečakajme od nástrojov, že budú čokoľvek robiť samostatne. Sú mocné, rýchle, neomylné, ale iba nástroje. Aj absolvent kováčskeho učilišťa odbor lisy a buchary vám vymyslí lepší reklamný slogan na čínske liči, ako tá najdokonalejšia umelá inteligencia.
A ako sa menil vzhľad počítačov v priebehu dejín?
Pôvodná Ultra (1943) a Colossus (1944) z Bletchley Parku sa nedochovali. Armádni paranoici ich nechali zničiť, ale podľa všetkého vyzerali skôr ako tkáčske stavy, než ako počítače. Všade čítačky štítkov a pások.
Po vojne vyzerali počítače ako skrine plné elektroniky – niečo ako telefónne ústredne pre stredne veľké veľkomesto.
Umelecké predstavy boli zaujímavejšie.
Vo filme 2001: Vesmírna Odyssea (1969) počítač HAL komunikuje hlasom a vyzerá ako knižnica, kde sú namiesto kníh v poličkách poukladané pamäťové moduly.
V prvých Hviezdnych vojnách (1977) nie je počítačom venovaná osobitná pozornosť. Tak akosi tam samozrejme fungujú a ovládajú sa pravdepodobne taktiež hlasom.
V českom filme Hodíme se k sobě, miláčku…? (1974) vyzerá počítač ako stena posiata kontrolkami, vypínačmi a magnetofónmi Tesla. Programátor je starý dedko a pripomína Františka Filipovského.
V Jáchyme hoď ho do stroje (1974) je už počítač mobilný, ale preváža ho náklaďák s vysokozdvižnou plošinou.
Čo majú všetky tieto umelecké predstavy spoločné? Že sa tam počítače ovládajú hlasom a výsledky sa odčítavajú z blikania nezmyselných kontroliek.
Ku klávesniciam, myšiam a monitorom fantázia umelcov nedospela.
Ale nie je potrebné nejako im to zazlievať.
Predstava zakladateľov Apple o počítačoch bola v roku 1976 podobná, pretože Apple I tiež nebol v základe nejakou klávesnicou a monitorom vybavený a vyzeral ako obyčajná doska osadená súčiastkami.
Apple II (1977) už bol počítač, ako si ho pod tým slovom všetci predstavujeme. Skriňa, monitor, klávesnica. Sivá a čierna farba, plasty, na dnešné pomery dosť hnus.
Navzdory tomu nie je možné nepozorovať vplyv tohto dizajnu na počítače vo filme Votrelec (1979). Tie sa tu už neovládajú hlasom, ale pomerne zložitými klávesovými povelmi. Hlavný počítač má klávesnicu, monochromatický monitor pracujúci v textovom režime a volá sa Matka.
Počítače sa stali osobnými – PC (personal computer) – a nasťahovali sa nám do obývačiek a detských izieb.
Dnes už dobyli ďalšie teritórium a sú v našich vreckách a kabelkách. Stali sa našou dôležitou súčasťou.
Majú nepraktický obrovský display pokrývajúci celú ich prednú časť bez okrajov, čo jednak znemožňuje ovládanie jednou rukou a jednak prekáža v pohodlnom nosení. Kolaterálnym dôsledkom je, že je každý druhý takýto display nejako poškodený. Sú vybavené viacerými kamerami, kvôli ktorým sú v displayoch diery a výrezy. Kapacita batérií sa nezväčšovala priamo úmerne s rastom uhlopriečky displaya a tak je potrebné dobíjať aj dvakrát za deň. Ovládanie dotykovými klávesnicami a hlasovým ovládaním v kombinácii s umelou inteligenciou je zdrojom množstva veselých chýb a gramaticky dokonale správnych preklepov, keď je vám prístroj schopný bez mihnutia procesorom opraviť slovo hoľa na holá. Bez pripojenia na internet sú tieto naše mobilné miláčiky prakticky nepoužiteľné – ako to názorne predviedol nedávny šesťhodinový výpadok sociálnych sietí.
No ale čo už.
Keď nemáme nič lepšie postačí aj toto.
Ono sa to časom určite zlepší.
Bude pokračovanie.
6/10/2021