fbpx
Nahrávam…

Pobyt

QVIQVEQ

Jedna z posledných asi dvadsať členných skupín neandertálcov sa zhruba pred šestnástimi tisícročiami zhromaždila pod kamenným previsom na najjužnejšom cípe Gibraltáru. Bol dôvod k oslave. Mladý Frk sa včera vrátil zo študijného pobytu u tých nových divných ľudí. Celú noc vyspával a teraz sa konečne zobudil. Všetci napäto čakali, o čom bude rozprávať (ako už vieme, neandertálska reč pozostávala z veľkej časti z telepatie).

„Tak ako?” privítal rozospalého eightagera (Frk mal osem rokov) dvadsaťpäťročný starešina osady.

„Hrozne,” komentoval skutkový stav Frk. Žmúril opuchnutými očami do poludňajšieho slnka a ohromne vyzivoval, „hlava ma bolí ako črep. Tie huby s lysými hlavami, to je niečo strašné…”

„Čo je to črep?” opýtalo sa mamy posledné, asi dvojročné dieťa tlupy.

„Ticho,” ozvalo sa zo všetkých strán, „nech rozpráva.”

Frk sa posadil k ohnisku a začal.

„Tak aby ste vedeli, sme hrozne pozadu. Oni majú toľko vecí, o ktorých sa nám ani nesníva…”

„Tie nové oštepy? S novými hrotmi?” opýtala sa s nádejou v hlase najmladšia lovkyňa tlupy.

„Nieé…” zatiahol Frk. „Majú nástenné maľby.”

„Čo je to nástenná?” opýtalo sa znova dieťa. „To je… To je…” chcela mu to vysvetliť jeho desaťročná matka, ale chýbali je slová.

„To je, keď to nie je na zemi ale tu…” doplnil ju Frk a ukázal rukou na hrboľatú kamennú stenu previsu. „Hlinkou, rumelkou, sadzami…”

„Dobre, dobre a načo im to je?” opýtal sa netrpezlivo starešina. „Koľko sa tým dá uloviť bizónov? Odplašuje to jaskynné levy?”

Frk sa na neho znechutene pozrel: „To je predsa kultúra! Ale to vy nepoznáte…”

„Ako zakladajú oheň?” opýtal sa niekto ďalší, „vraj nejako šúchajú drevami…”

„Čo oheň, ale toto…” Frk vytiahol odkiaľsi figúrku vyrezanú z mamutieho kla. Vzbudila okamžitý záujem. Zobrazoval totiž skutočne enormne vyvinutú ženu. Bez odevu.

„Wáááu.” Ozvalo sa okamžite a po figúrke sa načiahlo niekoľko rúk.

„Dobré, čo?” spokojne poznamenal Frk. „A to by ste pozerali, čo dokážu s hubami s lysými hlavami, s tou zelenou rastlinou s špicatými listami, alebo s tou, čo je v nej mak!”

„Ale to je nám všetko nanič!” vykríkol zúfalo starešina. „Ako lovia, ako vytĺkajú tie malé sekerky, čo je to ten atlatl? Prečo používajú tenké oštepy?”

„To ja neviem,” pokrčil Frk plecami. „Aha,” a znova čosi kostené vytiahol.  Načiahol sa k nemu ďalší les rúk, ktoré sa sklamane stiahli, keď zistili, že táto kosť nemá bujné tvary. Frk su ju strčil do úst a pod previsom sa ozvalo zapískanie. „To je píšťalka,” dodal a obohatil tak neandertálsky slovník o ďalšie slovo.

„To sú všetko somariny!” vykríkol zúfalo starešina. „To nám prežiť nepomôže! Načo sme ťa vyslali na ten pobyt?”

„A ešte mi povedali,” bránil sa Frk, „že ženy majú strážiť oheň a variť. O deti sa starať. A nie chodiť na lov ako naše!”

Zo strany kde sedela ženská časť tlupy sa ozval prvý neandertálsky potlesk. Ako všetky predchádzajúce objavy aj tento však prišiel príliš neskoro.

Čas neandertálcov pominul. Zvolili pre svoje deti nevhodné študijné odbory.

6/9/2021

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

%d blogerom sa páči toto: