Počítače02
QVIQVEQ
Minule sme si ukázali, že prvotné počítače boli vymyslené na dve veci – automatizovanie jednoduchých a nudných prác a až následne na výpočty (tie ostatne dokážu byť rovnako jednoduché a beznádejne nudné – viď Numerika).
Navzdory tomu dokáže množstvo jednoduchých a nudných výpočtov neuveriteľné veci. Napríklad rozlúsknuť šifrovacie kódy údajne nerozšifrovateľného mechanického strojčeka. Kolaterálnym úžitkom je potom záchrana ľudských životov a vyhratá vojna, ako sme videli vo filme Kód Enigmy. V tomto filme Alan Turing dostane jednoduchú myšlienku. Keďže Enigma je stroj, rozšifrovať jeho kódy dokáže zasa iba stroj. A tak ten stroj za peniaze armády Jeho Veličenstva zostrojí. Nebolo to tak celkom na zelenej lúke. Turing je (okrem iného) zakladateľom teoretickej informatiky, ktorá skúmala možnosti takýchto strojov ešte v časoch, keď žiaden skutočne neexistoval. V čase druhej svetovej vojny a tesne po nej tak bola Veľká Británia v oblasti počítacích strojov skutočnou veľmocou a to aj vďaka tomu, že sa im (teda vlastne Turingovi) podarilo niečo, čo by bolo dnes prakticky nemožné. Postavili počítač bez pomoci počítačov!
Po vojne sa ale výskum počítačov presunul do USA, s ktorými zadĺžená Británia jednoducho nemohla držať krok. Británia sa v osemdesiatych rokoch zásluhou sira Sinclaira ešte raz dostala na špicu, ale to už neboli počítače primárne určené na počítanie a ani toto vzopätie nemalo dlhého trvania.
A aký je stav dnes?
Počítače sú všade, ale nikto na nich nič nepočíta. Hrajú sa na nich hry, socializuje sa na sociálnych sieťach, pozerajú sa filmy, počúva hudba… Skrátka neexistuje v dejinách ľudstva univerzálnejší vynález. Výpočty (a to dosť zložité) sú samozrejme za všetkými vyššieuvedenými činnosťami, ktoré počítače vykonávajú, ale primárne si kvôli počítaniu nikto počítač nekupuje (samozrejme s výnimkou statikov, inžinierov a tých, čo potrebujú simulovať priebeh jadrového výbuchu, spočítať následky zrážok elementárnych častíc v urýchľovačoch, alebo predpovedať počasie).
Alebo matematikov z povolania.
U nich to už dospelo do takého štádia, že dôkazy niektorých ich teórií nedokáže v rozumnom čase skontrolovať nikto živý.
Iba počítače.
A to môže byť problém. Máme ešte v čerstvej pamäti chybu, ktorá pri procesoroch Pentium viedla k tvrdeniu, že po procesoroch 286, 386 a 486 prišli Pentiá a nie procesory 586 preto, že v Inteli nechali nový procesor spočítať 486 + 100 a výsledok bol 585,99999875.
To ale vôbec nevysvetľuje, prečo nemáme procesory Sextium.
A mnohí sa tak tešili!
2/9/2021