Súdruhovia
QVIQVEQ
Stalo sa v zasadačke Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska v jednom nemenovanom slovenskom okresnom meste. Výbor sa pomaly chýlil k záveru.
„Súdružky a súdruhovia, má niekto niečo do diskusie?” Okresný tajomník sa nenápadne pozrel na hodinky. Ešte musí skočiť do Zelovocu na banány. Vzadu sa na počudovanie zodvihla ruka.
„Ja by som niečo mal…”
„To je kto?” opýtal sa tajomník na pol úst svojho zástupcu.
„Z hygieny, alebo skade…”
„Nepočká to do budúcej schôdze, súdruh…”
„Vaxman. Z chemických závodov…” ,Takže z hygieny nie, pomyslel si okresný tajomník.’
„Nepočká… Urobili sme objav…”
„Aký objav, súdruh Vaxman?” opýtal sa netrpezlivo okresný tajomník. Ešte toto tu chýbalo! Objavy, keď v Zelovoci majú banány.
„Podarilo sa nám objaviť… Keď sme riešili vládnu výskumnú úlohu… Objav by nášmu národnému hospodárstvu ušetril čiastky… Veľké čiastky!” vyrazil zo seba súdruh Vaxman nenavyknutý na to aby sa na neho uperali zraky toľkých významných funkcionárov.
„Chrípková epidémia spôsobí každý rok straty vo výške…” súdruh Vaxman vytiahol ufúľanú zložku s papiermi, ktoré sa mu rozsypali čiastočne po stole a čiastočne po zemi, „…vo veľkej výške.”
„A čo s tým môže urobiť Strana?” Okresný tajomník sa pozrel na hodinky už celkom nepokryte.
„Pri plnení štátneho výskumného programu mäkčenia plastov sme objavili test na chrípku!” podarilo sa konečne Vaxmanovi vypovedať celú vetu. Odmenou mu boli úsmevy všetkých okolo.
„Ale chrípka sa predsa pozná hneď súdruh Vaxman. Človek má sople a teplotu. Načo by nám bol test?” povedal okresný tajomník a pridal sa k všeobecnému veseliu.
„Nie, nie… Chrípková epidémia sa v našej socialistickej vlasti vyskytuje dvakrát do roka,” nedal sa súdruh Vaxman, „v jeseni a na jar. A kde je chrípka v lete a v zime? Náš výskumný tím…”
„Na výskum mäkčenia plastov,” povedal ktosi a úsmevy všetkých sa ešte rozšírili.
„Pracujú u nás aj dvaja biochemici, jeden virológ a vakcinológ. Po šesťdesiatomôsmom…”
„Dobre, dobre, súdruh Vaxman,” povedal netrpezlivo okresný tajomník tušiac, že dnes domov s banánmi nepríde. Keď sa v diskusii objavilo slovo šesťdesiatyôsmy, bolo to vždy na dlhé lakte, „čo ste to vlastne objavili?”
„Zistili sme, že asi osemdesiat až deväťdesiat percent ľudí, ktorí v sebe majú chrípkový vírus nemá nijaké príznaky chrípky. To nám ukázal náš veľmi jednoduchý test.” Súdruh Vaxman sa rozohnil. „Bolo by možné týchto ľudí pomocou nášho testu nájsť a izolovať. Nemohli by ďalej šíriť vírus a bolo by po chrípkovej epidémii. Nášmu národnému hospodárstvu by sa ušetrili obrovské sumy.”
„Osemdesiat až deväťdesiat percent, to je približne polovica,” povedal okresný tajomník. Bol pôvodným povolaním kalič a s matikou nadobro skoncoval po vychodení tretieho ročníka zámočníckeho učilišťa.
„Asi tak, súdruh tajomník,” súhlasil ktosi nepodstatný z pléna.
„Tak mi vysvetlite vy človeče nešťastný, kde vidíte úspory, keď namiesto tých, čo sú chorí, zavrieme ešte aj polovicu zdravých?”
„Ale oni nie sú zdraví, oni majú v sebe vírus…” nedal sa Vaxman.
„A ako sa vlastne robí ten váš test? A koľko stojí?” opýtal sa súdruh doktor z OÚNZ.
„Veľmi jednoduché. Ide o analýzu žalúdočnej šťavy. Do žalúdka zavedieme hadicu…,” Vaxman akosi mimozmyslovo postrehol vlnu nevôle, ktorá sa okolo neho zdvihla, „…to nie je také strašné, ako to vyzerá… Súdruhovia… A bude to stáť iba tristo korún…”
Okresný tajomník nakoniec ten Zelovoc stihol.
A súdruh Vaxman aj s virológmi a biochemikmi zo šesťdesiatehoôsmeho skončili ako kuriči na pevné palivo, umývači okien a invalidní dôchodcovia. Socializmus si predsa rozvracať nedáme!
7/8/2021