STRACH
QVIQVEQ
„Drahý…”
„Čo je miláčik?”
„Prihlásil si nás už na to očkovanie?”
„My sa predsa nemôžeme očkovať…”
„Čo nemôžeme… Zasa si čítal dajaké konšpiračné weby?”
„Nie, ale…”
„Vieš, že za dnešok máme tritisíspäťstodvadsťjeden nových pozitívnych?”
„Fakt?”
„Fakt. A že od druhej svetovej vojny tu nezomrelo toľko ľudí?”
„To vážne? Čo cez nás znova prešiel druhý ukrajinský front?”
„Sa dosmeješ… A že sme najhorší na svete v počte zomrelých?”
„Už druhý mesiac?”
„Asi hej. Už druhý mesiac to všade počúvam.”
„Počúvaš a sleduješ. Šak sa od tých správ ani neodtrhneš. Relaxuj, oddychuj, neber to tak vážne…”
„Ale ja to beriem vážne! Tak nás okamžite prihlás na očkovanie!”
„Nemôžem nás prihlásiť na očkovanie, lebo…”
„Čo lebo? Vek na to máme…”
„To máme…”
„Počítačové hry hráš celé noci namiesto niečoho užitočného, tak nás prihlás!”
„Drahá uvedom si, že očkovanie by pre nás mohlo skončiť fatálne!”
„Čo? Čoho sa bojíš?”
„Alergickej reakcie.”
„Akej alergickej reakcie? Uvedomuješ si, že pri sedemnástich miliónoch zaočkovaných prvou dávkou sa objavilo iba tridsaťšesť alergických reakcií?”
„To áno, ale…”
„A že alergická reakcia je vždy lepšia ako pľúcna ventilácia?”
„To tiež, ale pochop konečne…”
„Nič nepochopím, ihneď nás prihlás. Veď ja už v tom strachu ďalej nemôžem žiť, veď maj so mnou aspoň trocha súcitu, prihlás nás…”
„Daj si ale vysvetliť… Nám naozaj hrozí alergická reakcia. S fatálnymi následkami…”
„Tak miliónom po celom svete sa nič nestalo, pokojne sa zaočkovali, prežili, len my sme nejaká výnimka?!”
„Drahá, ty si z tých správ celá zmagoretá. Veď to už konečne pochop, že sa nemôžeme očkovať pretože…”
„Pretože čo?”
„PRETOŽE SME UPÍRI! Nesmieme nič jesť, nič piť a samozrejme, že sa nesmieme ani očkovať!!!”
„Ale keď ja sa tak hrozne bojím…Pamätáš na pandémiu HIV? Zostalo nás tak málo… A teraz je to očkovanie a tak som si myslela…”
„Ja viem. Strach je hrozná vec aj pre nás. Ale to ťa o takých dvesto – tristo rokov prejde, ver mi. Viem o čom hovorím.”
21/7/2021