On, ona a neandertálec (2)
QVIQVEQ
(Časť druhá)
„Urazili ste sa?“ Dievčina si prisadla k mužovi. Ten neodpovedal. „Tak ja vám teda poviem, ako to bolo s Klémom, ak chcete…?“ Muž sa k nej otočil.
„Viem, že mi to povieš.“
„Ako to môžete vedieť?“
„Na to prídeš. Tak hovor.“
„Dokopy o nič nešlo. Pozval ma na výlet…“
„Počkaj, povedz mi to celé od začiatku. Ako dlho ho poznáš?“
„Veď vám hovorím, že o nič neide. On je v takej partii, u nás z ulice. Viete, blbnú, kšeftujú, každý večer iná baba, každý týždeň nový mobil, každý mesiac iné auto…“
„Tak to si nežijú zle! Máš ho rada?“
„Je to kamoš. U nás na ulici sa to tak neberie – rada-nerada… Čo ja viem…“
„Dobre, ako to bolo ďalej?“
„Včera večer sa u nás strieľalo…“
„Nehovor! Bola si pri tom?“
„Bola! Šla som večer domov, už po úplnej tme. Začula som akési tlmené zvuky – myslela som, že to niekomu strieľa výfuk, ale keď som vošla do podchodu, našla som tam ležať mŕtvolu…“ dievčina zbledla. „…teda, on nebol ešte celkom mŕtvy. Držal sa za brucho a strašne stenal. A všade bolo cítiť… Bol tam strašný smrad…“
„Guľka pravdepodobne zasiahla hrubé črevo. Alebo žlčník. Alebo oboje,“ povedal muž vecne. „a čo bolo potom? Nezjavil sa vzápätí náhodou ten tvoj Klémo?“ Dievčinou, na ktorej bolo vidieť, že všetko znova prežíva, trhlo.
„Ako to viete?“ opýtala sa s údivom v hlase.
„Skúsenosti. A myslím, že ti to môžem dopovedať celé dokonca. Povedal ti, aby si ho nechala tak, že mu už aj tak nič nepomôže a aby si nikde nič nehlásila. Že budeš mať iba opletačky a načo – kvôli úplne cudziemu človeku… Na druhý deň sa zasa objavil, naložil ťa do auta a vyviezol sem. Tu ťa to…“ muž zaodŕhal, pretože nevedel ako by sa najlepšie vyjadril, „…alebo nie…?“
„Áno.“ Dievčina sa pozrela drzo na muža. Lososy netiahnú Váhom každý deň.
„…a potom si už na nič nepamätáš.“
„Odkiaľ to všetko viete?“
Namiesto odpovede sa muž na dievčinu vrhol. Chcela sa mu vytrhnúť, uhnúť, ale s prekvapením zistila, že to vôbec nie je potrebné. Jeho ruky prešli cez ňu akoby boli z pary.
„Čo… čo… čo to má znamenať?“
„To znamená…“ muž úmyselne vetu nedokončil a pozeral uprene na dievčinu.
„To znamená,“ dokončila pomaly, „že som mŕtva!? Ja som mŕtva!? Ten sviniar ma teda… Ale to znamená, že aj vy… A ako dlho už ste tu? To odtiaľ nemožno nikde… A ako dlho tu ešte…“ vtom jej padol zrak na neandertálca.
„Nie!!!“ vykríkla, jej výkrik však nik nepočul. Iba na lesnej čistinke sa mierne zavlnila tráva. Náhodný pozorovateľ by to však určite pripísal vánku, ktorý na takýchto čistinkách občas zavanie.
„Dúfam, že poznáš ešte mnoho zamotaných príbehov,“ povedal s únavou v hlase muž a znova sa zadíval smerom k lesu.
KONIEC
28/6/2021