KLAD PLUS

QVIQVEQ

Stalo sa na lesnej čistinke v oblasti budúcich Volovských vrchov asi pred päťdesiat tisíc rokmi. Skupinka neandertálcov si tu usporiadala schôdzu.

„Musíme sa držať toho, čo hovorí veda! Doteraz ešte nikto nedokázal súvis medzi sexom a pôrodmi a tak tieto nové pojmy „otec, mama, syn a dcéra” treba okamžite prestať používať. Deti prichádzajú, keď príde ich čas. A sú nás všetkých. Spoločné. Tak to bolo odjakživa a bude to tak aj naďalej!” 

Neandertálska reč bola vďaka nedokonalej jazylke iba sériou hvizdov a krochkania, mohutne podporená telepatickým prenosom. 

„To sú nepodstatné maličkosti,” podotkol ďalší diskutujúci. „Stretli sme sa tu predsa kvôli kamennej kríze. Tak riešme kamennú krízu.”

„A čo postupné vymieranie druhov? Jaskynného leva som nevidel už ani nepamätám,” ozval sa ďalší.

„No zaplať budúci Pán Boh,” neodpustil si posledný.

„A to ste čo týmto chceli povedať? Že vymieranie druhov nie je závažný problém?”

„Samozrejme, že je, ale takto sa ďaleko nedostaneme. Riešme kamennú krízu a ostatné problémy vyriešime neskôr. Postupne.”

„Ale zavádzanie nových pojmov…”

„Vymieranie druhov!”

„Tak dosť! Odoberám vám slovo a prideľujem si ho sám. Ako všetci viete, kameňov je čoraz menej a menej. Týka sa to pazúrikov, rohovca, kremeňa… O obsidiáne ani nehovorím. Ak zásadne neobmedzíme spotrebu, nebudú mať naše deti z čoho vytĺkať nástroje.”

„Takže nové pojmy! Otec, mama…”

„Povedal som deti! A držme sa témy. Čo navrhujete.”

„Nič.”

„Ako to?”

„Čím menej bude kameňa, tým budú mať ohrozené druhy vyššiu šancu prežiť. Nebudú nástroje, hroty a mlaty, prežije jaskynný lev!”

„Ale páni, takto sa nedá diskutovať! Musíme predsa niečo urobiť. Navrhnúť kvóty, zakázať niektoré druhy kameňa. Obsidián napríklad…”

V tomto okamihu ich však prerušil jaskynný lev, ktorý netušil, že je ohrozený vyhynutím, ale zato vedel, že je poriadne hladný.

Z účastníkov schôdze sa nepodarilo zachrániť ani jedinému a tak ich gény v nás dnes nekolujú.

Chvála terajšiemu Pánu Bohu.

Boli to úplní blbci! 

23/6/2021