Filozofi
QVIQVEQ
Determinista a epikureiec spolu diskutovali o problematike života, vesmíru a vôbec.
„Podstatou sú malé atómy,” povedal determinista telepaticky, pretože stádo mamutov bolo už blízko. „Pohyblivé atómy. Každý dôsledok má svoju príčinu”. Ukazoval na stádo aby tak demonštroval svoju tézu o tom, ako malé atómy rozpohybovali obrovské mamuty.
„Ja sa s tebou nehádam,” odpovedal epikureiec a pripravil si kamennú sekeru. Ak všetko pôjde dobre, ani ju nebude potrebovať. Vyplašený mamut spadne z útesu a dole sa zabije. „Ja iba hovorím, že základom všetkého je osobné šťastie.”
Mamuty už boli tu! Stádo viedla najstaršia samica. Nechali ju prejsť okolo. Kto by sa ulakomil na jej tuhé a šľachovité mäso?
„V poriadku,” pokračoval determinista, „ale ako si vysvetľuješ podstatu všetkého okolo?” A rukou urobil v priestore oblúk zahŕňajúci časť stepi, nízky porast, v ktorom boli spolu s tlupou ukrytí a dymiacu sopku na obzore.
„Nijako.” Epikureiec fúkal do hubky, v ktorej mal schované žeravé uhlíky. Pripravil si smolný konár, ktorý onedlho poslúži ako fakľa. „Pre mňa to nie je dôležité.” Okolo nich prechádzali posledné kusy stáda. Mladé samice s mláďatami. Ozval sa ostrý hvizd a rozhoreli sa fakle. Tlupa vyskočila z úkrytu a s mohutným revom sa hnala vpred. Každý mal v jednej ruke fakľu a v druhej nejakú zbraň. Oštepy prevažovali nad sekerami.
„Všetko má svoju príčinu,” stihol ešte podotknúť determinista, ale čas na diskusie pominul. Podarilo sa im obkľúčiť samicu a mláďa. Vodkyňa stáda mohutne zatrúbila a otočila sa. Ale mláďa už bolo tesne na pokraji útesu.
„Smrť neexistuje,” vykríkol epikureiec a z celej sily z bezprostrednej blízkosti ovalil mláďa sekerou. To vykvíklo, ustúpilo ešte o krok a zrútilo sa z útesu. Mladá samica sa mu snažila pomôcť, ale zrútila sa spolu s ním. Bol to mimoriadne úspešný lov.
„Ako môže niekto popierať niečo také zrejmé, ako je smrť?” dychčal determinista, pretože rozzúrená vodkyňa stáda si vybrala smer, ktorým utekal, za cieľ svojej pomsty. Mal nádej, že dobehne do podrastu skôr ako ona a oddiali tak okamih neexistujúcej, ale zato veľmi nepríjemnej smrti pod jej zrohovatelými labami.
„Je to veľmi jednoduché,” odpovedal mu epikureiec pokojne telepaticky, pretože už bezpečne sedel schovaný pod akýmsi balvanom, „keď človek žije, smrti niet a preto nemá dôvod báť sa jej. A keď smrť príde, tak už niet človeka, ktorý by sa jej bál.”
Determinista bol nebezpečne blízko toho, aby si to celé overil na vlastnej koži. Našťastie dobehol k hustým kríkom ako prvý a vodkyňa stáda to po chvíli vzdala a vrátila sa späť zhodnotiť škody.
Lov trval takmer celý deň a začalo sa nebezpečne zmrákať. Pach krvi pod útesom by v noci mohol privábiť hyeny, vlky a určite by sa ešte našlo aj zopár jaskynných levov. Bolo potrebné poponáhľať sa.
Determimista zadychčane pozoroval stádo, ako sa preskupuje a pomaly odchádza. Epikureiec zatiaľ vyliezol spod balvanu a spolu s ostatnými členmi tlupy si to rázoval dole pod útes. Ženy a deti tam už boli a postarali sa o to, aby samica a mláďa dlho netrpeli.
Začala pozdná, ale zaslúžená hostina.
„Ja ti poviem,” podotkol epikureiec telepaticky, pretože mal plné ústa mamutieho oka, „to dobrodružstvo myslenia je fantastická vec.”
„To je,” prisvedčil determinista a mohutným úderom skaly rozštiepil akúsi kosť, aby sa dostal ku špiku. „Len keby bolo viacej času…”
„Veď práve!” epikureiec načal druhé oko. „Dnes aj zajtra tu budeme celý deň porcovať mäso. Nosiť ho do tábora, rúbať drevo a údiť, oškrabávať kožušiny, štiepať kosti, ostriť hroty, vyrábať nové…”
„Presne! Kedy si človek mohol iba tak sadnúť a premýšľať. Nič nerobiť…”
„Sústrediť sa…”
„Vy dvaja sa teraz hlavne sústreďte na to, aby ste makali,” ohriakol ich náčelník, ktorý práve oddelil ostrým kamenným nožom značnú časť chobota.
Obaja stíchli, pretože s náčelníkom nebola žiadna sranda. Nemal potuchy o atómoch ani o tom, že smrť neexistuje. Vedeli to všetci, pretože v spoločnosti, ktorá komunikuje väčšinou telepaticky samozrejme neexistuje nič také, ako tajné myšlienky.
Bolo teda všeobecne známe, že náčelník často myslí na úplne iné veci. Napríklad na to, ako zohriať vodu. Na niečo, čo pomenoval jogurt. Alebo na manikúru a pedikúru – nech už to bolo čokoľvek!
Ako skončí spoločnosť, ktorej intelektuálna elita musí manuálne makať, zatiaľ čo vedenie síce tiež manuálne pracuje, ale pritom premýšľa o sprostostiach ako teplá voda a jogurt?
Nech nám je osud neandertálcov výstrahou!
PS: Ilustračný obrázok k tomuto textu vygenerovala umelá inteligencia Crayon ( Craiyon, AI Image Generator) po zadaní: ,,Dvaja neandertálski filozofi spolu diskutujú.“
11/6/2023