Hejt
QVIQVEQ
A znova tu máme nové slovo, ktoré sa nám do jazyka pasíruje navzdory tomu, že existuje jeho slovenská verzia.
Hejt je fonetický prepis anglického výrazu hate. Slovenský význam? Nenávisť.
Načo potrebujeme nové slovo? Nestačí nám nenávidieť sa po starom – pekne po slovensky?
Pre odpoveď (ako obyčajne), je potrebný pohľad do minulosti.
V dobách predinternetových prebiehala väčšina hejtu takpovediac súkromne. Ľudia sa nenávideli medzi sebou v rodinnom a susedskom kruhu a necítili potrebu informovať o tom širšie okolie, ani nikoho úplne neznámeho. Informovanie o nenávisti masovo a verejne mali v popise práce väčšinou ústredné tlačové orgány Strany (Komunistickej – pre tých neskôr narodených) – noviny Pravda a Rudé Právo.
A tak sme si na ich stránkach mohli sem – tam prečítať o tom, ktorý kolektív akého zradcu a aké protištátne centrum práve nenávidí. Bolo to napísané pekne zostra a od podlahy a nezriedka to končilo požadovaním trestu smrti pre vyššieuvedených zradcov. Aj s menami a podpismi tých, čo požadujú.
Rok osemdesiat deväť zaťal takejto žurnalistike žilou. Noviny sa rozdelili na dve nerovnako veľké skupiny. Prvá (väčšia) časť sa začala zaoberať vymýšľaním bombastických titulkov a súkromím celebrít. Tá druhá (podstatne menšia) sa zasa snažila bez serióznych žurnalistov prinášať serióznu žurnalistiku. Pre obecnú nenávisť dnešného hejtového typu nebolo miesta ani v prvom, ani v druhom prípade.
Príchod internetu na Slovensko začiatkom deväťdesiatych rokov a jeho masové rozšírenie ich koncom, spočiatku na tomto stave nič nezmenil. Webovú stránku aj email si síce mohol založiť ktokoľvek a písať si tam tiež čokoľvek. Bez akejkoľvek kontroly (napríklad zodpovedným redaktorom). Navzdory tomu boli internetové diskusie v tých časoch (v porovnaní s dneškom) oázami pokoja, mieru a zdravého rozumu. Čo sa človek nedočítal v článku, to bolo v diskusii pod článkom. Ľudia sa správali slušne a kultivovane, vznikol dokonca nový výraz – netiketa. Všetko sa začalo meniť až príchodom sociálnych sietí.
Tie totiž výrazne zjednodušili spôsob, akým moholi ľudia zverejňovať to, čo im napadne. Už nebolo potrebné ovládať HTML, ani PHP. Účet na Facebooku si zvládol založiť takmer každý. Technicky založení a inteligentní ľudia, autori podnetných a inteligentných diskusií sa ocitli tam, kde boli vždy. V menšine.
A úpadok pokračoval.
Zistilo sa totiž, že kontroverzné, negatívne, prípadne rovno nenávistné príspevky majú oveľa vyššiu sledovanosť, ako tie ostatné. A majitelia sociálnych sietí by neboli tam, kde dnes sú, keby to aj patrične nevyužili. Tak sme sa dožili časov, keď ich software uprednostňuje nenávistný obsah, pretože sa na neho viaže viacej interakcií. Reakciou na nenávistný obsah je iba ďalšia nenávisť a tak sa kruh uzatvára. Za peniaze z reklamy sa rozoštvávajú spoločenstvá, komunity aj celé národy a medzi ľudí sa stavajú nezmyselné múry.
A pritom je to možno všetko celkom inak!
Ako hovorí Miloš Kopecký v jednej scénke, veta: „Táto pošli peníze!” vyznie úplne inak, keď ju prečíta naštvaný otec a inak, keď to urobí milujúca mama. To isté s vetou: „Jak vy ste se dostal k divadlu?” Tu taktiež záleží na tom, ako sa pýtajúci opýta. Či pochybovačným, alebo obdivným tónom. V prípade rečovej komunikácie dvoch ľudí nie je problém. Každý dokáže pochopiť tón hlasu a reč tela.
Čo sa však stane v prípade, ak tóny a reči nemáme k dispozícii a sme odkázaní iba na písaný prejav. A čo ak sú navyše jeho autormi ľudia, ktorí od základnej školy nič poriadne nenapísali?
V takom prípade dostaneme zákonite pohromu. Pravopisnú, aj štylistickú. Vyjadriť emócie písaným prejavom nie je ani s použitím emotikonov tak úplne jednoduchá vec. A ak sa k tomu priráta fakt, že ľudia často napíšu veci, ktoré by v osobnom rozhovore nikdy nepovedali – máme o problémy postarané. Skrátka – napísané nie je povedané. A môže to vyznieť úplne inak, ako autor zamýšľal.
No, ale čo v prípade, keď to tak zamýšľal? Keď chcel naozaj oponenta uraziť? A zhejtiť (aby sme sa vrátili k nadpisu tohoto článku).
V takom prípade nech tak láskavo aspoň urobí nejakým vtipným a inovatívnym spôsobom. Napríklad podľa návodu Lasicu a Satinského.
30/05/2022