fbpx
Nahrávam…

Spiatočník

QVIQVEQ

Adolf Kryštof Melchior Hubert, rytier z Redernu sa rozhodol vybudovať v podhradí svojej novej pevnosti Grabstein mesto. Peňazí mal na to dosť. Už jeho pradedo – oficiálne šéf ochranky Henricha IV, v skutočnosti bitkár, marodér a lúpežník – položil dobitím Grabsteinu a vyvraždením jeho obrancov základy rodinného bohatstva. Jeho potomstvo nepadlo ďaleko od stromu a tak majetok výbojmi, pohraničnými vojnami a hlavne svatbami ešte zveľadilo. V rode Redernovcov vždy všetko zdedil ten najschopnejší (menej schopných postihli rôzne tragické nehody a otravy) a tak sa stalo, že Kryštof Melchior vládol sám pekne veľkému kúsku zeme na dnešnom trojhraničí Saska, Poľska a Čiech.

Jeho panstvo bolo síce rozľahlé, ale aj príšerne zaostalé. Niekoľko dedín, kde nevoľníctvo nestačilo držať v klčovaní polí krok s ich opätovným zarastaním. Zopár drevorubačských a uhliarskych osád a potom už iba prales, medvede a vlci. Postaviť tu mesto bolo absolútne nevyhnutné.

„Povedal som – dobré a funkčné mesto!” kričal práve na vlašského architekta, ktorého si za nekresťanské peniaze zjednal na to, aby mu navrhol, ako by nové mesto malo vyzerať. „Čo je toto?”

„To je – a prima facie – gotika. Veľmi moderný a progresívny stavebný sloh. Vo svete to teraz letí,” nedal sa Vlach.

„Das ist nicht prima facie, das ist ad absurdum,” prejavil rozčúlený rytier znalosť školskej latinčiny. „Katedrála na pol mesta! A kde je kanalizácia, há? Kde sú dláždené cesty? Kde sú kúpele? Fridiarium, tepidarium, caldarium, basilica thermarum? Há?”

„No predsa tu,” zvýraznil Vlach olovkom dve rovnobežné čiary pretínajúce pergamenový plán budúceho mesta uprostred. „Cloaka maxima.”

„Das ist nicht cloaka maxima. Das ist rigol uprostred ulice! Vy mi tu za moje peniaze navrhujete, aby to v mojom meste smrdelo ako pod prevertom. Nočníky sa budú vylievať z okna?”

„A ako by ste si to predstavovali?” začudoval sa architekt, „nočníky z okna – to je štandard vo všetkých moderných a vyspelých kresťanských krajinách.”

„Ďakujem pekne, za taký štandard,” pokračoval rozčúlený zemepán, „a kde je akvadukt?”

„Načo akvadukt? Na námestí máte fontánu. Hneď vedľa hnojiska. A na predmestiach až tri ďalšie studne.”

„Fontána a tri studne pre celé mesto? Kúpele nikde. A čím budeme hasiť? Keď nám tu vpadnú Prusi, alebo Mongoli a podpália nám to?”

„Magnus dominus, vaše nové mesto je navrhnuté presne podľa najmodernejších architektonických aj náboženských zásad. Progresívne. Dokonca goticky! Uvedomte si, že žijeme v modernej dobe. V stredoveku! Starovek už skončil! Akvadukty, fridarium a tepidarium…Je vedecky dokázané, že príliš časté kúpanie poškodzuje zdravie. A rigol dokonale postačí. Cesty okolo sú prašné, takže sa polotekuté splašky výborne vsiaknu. Keď zaprší. Čo by sa stalo na tých vašich dláždených cestách? Tej špiny! Kam by ste chceli zaústiť tú vašu cloaku maximu? Do rieky? Veď vyhubíme ryby!”

„Ale ten zápach, blchy a potkany! Danke schön.”

Architekt sa rozčúlil. „Jednoducho sa odmietam vracať do staroveku! Aequam servare mentem domine. Toto nie je cesta! Akvadukty! To by sme o chvíľu mohli znovu zaviesť otroctvo namiesto nevoľníctva. Republiku. Demokraciu. Alebo každotýždenné kúpanie. Teplou vodou. Viete, koľko sa na jej ohrev spotrebuje bukového dreva? Spoločné verejné záchody. Možno dokonca splachovacie ako na Knósse1. Fuj! To by ste chceli? Taký úpadok mravov? Kam to povedie? Naspäť ku gladiátorom? Alebo k uctievaniu…” architekt sa zarazil a skúmavo pozrel na Kryštofa Melchiora a koniec vety nedopovedal. Predsa len – uctievať pohanských bohov dnes? Apage satanas!

A tak pri prvej vhodnej príležitosti navštívil najbližšiu komadatúru Rádu nemeckých rytierov a všetko im to tam pekne – In nomine Patris et Filii et Spiritus sancti – oznámil.

Pekné a moderné stredoveké mesto bez verejných záchodov, dláždených ciest, kúpeľov a ďalších prekonaných starovekých výmyslov tak postavil až Redern III zvaný Šialený.

O sto rokov neskôr po svojom spiatočníckom pradedovi.


1 Niektoré informácie ktoré sú dnes (dúfajme) všeobecne známe (napríklad to o tých Knósskych štyritisícročných splachovacích záchodoch) asi neboli všeobecne známe v stredoveku. Ale tváriť sa, že vlašský architekt mal prístup k dnes neznámym papyrusom a pergamenom, kde sa o tom písalo sa presa môžeme, nie?

02/06/2022

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

%d blogerom sa páči toto: